Bloghttp://horavova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskNervy, perie, Natálka a telefón (horavova)Usadila som sa do sedačky v kine, bundu som si odložila na voľné miesto kúsok odo mňa a tešila som sa, že nasledujúcich niekoľko desiatok minút sa nebudem musieť sústrediť na nič iné okrem filmu, ktorý sľuboval veľký zážitok. Že si duševne oddýchnem a aspoň na chvíľu ma nebudú nervovať a mentálne rozhadzovať akékoľvek starosti. Ha! Omyl!Sun, 27 Feb 2011 16:37:00 +0100http://horavova.blog.sme.sk/c/257914/Nervy-perie-Natalka-a-telefon.html?ref=rssStovka: recenzia (horavova)Hovorí sa, že komu sa nelení, tomu sa zelení. Pôvodný význam asi pramení z niečoho iného než z farby peňazí, ale aplikovať by sa to dalo i na ne... napríklad na také doláre, tie sú zelené skrz naskrz, cez celú nominálnu škálu. Nie tak v Čechách, kde zelená farba prischla bankovke druhej najnižšej hodnoty. Tu by človek chcel, ak sa mu teda nelení, aby sa mu modralo. A ešte k tomu dofialova. Logiku založenú na aforizmoch teda v súčasnej podobe českých bankoviek nenájdeme. Ale nič to za to, miesto nej tam nájdeme všeličo iné.Wed, 24 Nov 2010 16:19:20 +0100http://horavova.blog.sme.sk/c/248665/Stovka-recenzia.html?ref=rssVšetkým osamelým ľuďom (horavova)Pamätám si, ako ma raz, mohol som mať tak sedem rokov, matka naháňala pripravovať sa do kostola. Ale mne sa vôbec nechcelo. Vonku nebolo nič lákavé, akurát upšaný Liverpool, a kostol bol strašne ďaleko.... skoro celé dva bloky od nášho domu. Schoval som sa pod perinu a zakryl som si oči; bol som si istý, že ma nenájdu.- Paul, okamžite vylez z tej postele a obleč sa! Za chvíľu odchádzame! Takže sa tomu nevyhnem. Pritom som tam bol minulú nedeľu. A aj tú predtým. Vlastne všetky nedele, čo si pamätám. Akoby to nestačilo... a pritom sa tam deje stále to isté. Na druhej strane, pravda je aj to, že tam občas chodia všelijakí zaujímaví ľudia - napríklad Eleanor. Matka hovorievala, že Eleanor žije vo sne a že je napoly bláznivá, ale ja som ju mal celkom rád. Vždy sa správala inak, zvláštne, a robievala rôzne čudné veci... ktovie, čo si vymyslí dnes...Wed, 20 Oct 2010 22:41:22 +0200http://horavova.blog.sme.sk/c/244930/Vsetkym-osamelym-ludom.html?ref=rssDarček (horavova)Dnes mala narodeniny. Tridsiate piate. Už dlho sa na tento deň tešila... vlastne, presne celý rok od svojich posledných narodenín. Samozrejme nie kvôli darčekom, preboha! Alebo aspoň nie len kvôli nim... na druhej strane, jej manžel predsa nebol nijaký chudák a mohol jej kúpiť všetko, čo chcela. A ona presne vedela, čo chce: chutnučný pár náušníc od Cartiera. S malými briliantíkmi. Moment, vlastne, až také malé byť nemusia.... zmierila by sa aj s väčšími. K tomu ešte kytica tridsiatich piatich červených ruží. A kvalitný parfém. No ale tie náušnice, to je podmienka. Od Cartiera, samozrejme. A s poriadnymi briliantiskami.Wed, 06 Oct 2010 17:40:43 +0200http://horavova.blog.sme.sk/c/243516/Darcek.html?ref=rssČlánok s nešpecifickým názvom (horavova)   Pôvodne som tento text chcela nazvať „Priatelia, nechcem vás znevažovať!" Ale potom som si to rozmyslela. Aj to by vás predsa mohlo rozhnevať... čo keď ma nepovažujete za svojho priateľa? A neopodstatnenú familiárnosť by ste mi nemuseli odpustiť, toho som si plne vedomá.    Viete, ja žijem vo večnej obave, že sa jedného dňa dozviem, ako kruto som niekoho urazila.   Aby som vec uviedla na pravú mieru: nemám, napríklad, vo zvyku chodiť po uliciach vykrikujúc protižidovské heslá. Nenaháňam s nožom v ruke každého so šikmými očami či tmavšou pokožkou a dokonca sa ani nešpacírujem po mešitách v spodnej bielizni. Ale nič také dnes na to, aby ste niekoho do krvi urazili, očividne vôbec nie je potrebné.   Nie, nerobím si žarty. Politickú korektnosť beriem veľmi vážne. Nakoniec, nemám na výber - stačí sa pozrieť okolo seba a hneď je jasné, o akú serióznu vec ide.Mon, 04 May 2009 09:20:11 +0200http://horavova.blog.sme.sk/c/192823/Clanok-s-nespecifickym-nazvom.html?ref=rssAko si utužiť vzťahy so susedmi: kľúčová metóda (horavova)   Jeden z mojich stredoškolských učiteľov zvykol o kľúči ku svojmu kabinetu hovorievať, že si asi žije svoj vlastný, nezávislý, špinavý malý život. Nikdy totiž nevedel, kde sa nachádza.    Čo sa týka môjho kľúča do bytu, väčšinou som schopná ho lokalizovať. Párkrát sa však stalo, že bol niekde inde, než by som bola bývala chcela. Jeden z týchto momentov sa vyníma v mojej pamäti ako pozoruhodná udalosť, do ktorej som bola zatiahnutá nie len ja, ale postupne aj susedia na našom poschodí, moji rodičia, náš domovník, asi polovica susedov z nášho vchodu a niekoľko požiarnikov s dvadsaťmetrovým rebríkom.Mon, 13 Oct 2008 09:50:26 +0200http://horavova.blog.sme.sk/c/167669/Ako-si-utuzit-vztahy-so-susedmi-klucova-metoda.html?ref=rssAko vstúpiť do prednáškovej sály plnej ľudí (horavova)   Zaklapla som zvoniaci budík, prevalila sa na druhú stranu a pokračovala v spaní. Presne tak, ako to v poslednom čase často robievam. Možno až pričasto, keď sa tak nad tým zamyslím...    Druhé zobudenie býva nesmierne príjemné a tento prípad nebol výnimkou. Najprv šok, potom upretie zakaleného oka na budík, zistenie, že načas už asi naozaj nestihnem prísť, keďže prednáška, na ktorej som sa mala zúčastniť, začala pred dvadsiatimi minútami, rýchle rozhodnutie, že skúsim stihnúť aspoň druhú polovicu, obligátne vypustenie raňajok a na záver zrýchlená - a zmätená - verzia obliekania, umývania a zhrabúvania všetkého, o čom som mala hmlistý pocit, že to budem potrebovať.    Na miesto činu som dorazila asi pätnásť minút pred zvyčajnou pauzou v polovici prednášky. Pohodlne som sa usadila do kresla na chodbe a započala som trpezlivé čakanie. Plán bol, že do miestnosti vojdem až počas pauzy, aby som na seba nepútala zbytočnú pozornosť.Fri, 18 Jul 2008 21:57:21 +0200http://horavova.blog.sme.sk/c/156749/Ako-vstupit-do-prednaskovej-saly-plnej-ludi.html?ref=rss"Kam cestujete?" (horavova)Cestovanie je dnes podľa všetkého veľmi obľúbená vec. Súdim, že väčšine ľudí sa tak páči najmä preto, že môžu navštíviť nové miesta, vidieť niečo, čo dovtedy nevideli, a vôbec, že najsamzaujímavejšou časťou cestovania pre nich je čas, „keď už je človek tam". Ja sa však idem zaoberať časom, „keď tam človek ide, a keď sa odtiaľ vracia," čo možno nie je až taká populárna zložka cestovania, no niekedy môže byť, aspoň podľa mňa, rovnako, a možno i viac, poučná a inšpiratívna, ako samotné „bytie tam."Wed, 09 Apr 2008 09:59:17 +0200http://horavova.blog.sme.sk/c/142418/Kam-cestujete.html?ref=rssLondon (horavova)Dover. Čajky. Biele skaly a prvé lúče ranného slnka. Kontrola. Obrie priestory, rozospatí strážnici. Smejeme sa na nich. Čudne sa pozerajú.Tue, 11 Mar 2008 22:04:12 +0100http://horavova.blog.sme.sk/c/137918/London.html?ref=rssJe po ňom! (horavova)  Je ako jedovatý plyn otravujúci vaše dni... ako slizký had plaziaci sa vašou mysľou, ktorý vám nedá spávať... ako temná sila, ktorá vás núti robiť veci, aké vôbec nechcete... ako iracionálny démon prevracajúci dimenzie a pohrávajúci sa s časom či ako bolestivá rana, čo sa dlho nechce zahojiť... Ale už je po ňom... po skúškovom!Fri, 15 Feb 2008 13:52:52 +0100http://horavova.blog.sme.sk/c/133948/Je-po-nom.html?ref=rss