Pôvodne som tento text chcela nazvať „Priatelia, nechcem vás znevažovať!" Ale potom som si to rozmyslela. Aj to by vás predsa mohlo rozhnevať... čo keď ma nepovažujete za svojho priateľa? A neopodstatnenú familiárnosť by ste mi nemuseli odpustiť, toho som si plne vedomá. Viete, ja žijem vo večnej obave, že sa jedného dňa dozviem, ako kruto som niekoho urazila. Aby som vec uviedla na pravú mieru: nemám, napríklad, vo zvyku chodiť po uliciach vykrikujúc protižidovské heslá. Nenaháňam s nožom v ruke každého so šikmými očami či tmavšou pokožkou a dokonca sa ani nešpacírujem po mešitách v spodnej bielizni. Ale nič také dnes na to, aby ste niekoho do krvi urazili, očividne vôbec nie je potrebné. Nie, nerobím si žarty. Politickú korektnosť beriem veľmi vážne. Nakoniec, nemám na výber - stačí sa pozrieť okolo seba a hneď je jasné, o akú serióznu vec ide.